Mariánova láska k futbalu sa zrodila vo veku, keď mal cca 5-6 rokov. Nebol deň, kedy nemal loptu na nohe a každú voľnú chvíľu trávil skúšaním rôznych trikov, ktoré odpozeral z televízie a snažil sa tak napodobniť svetových hráčov.
Pre mňa bola odmalička lopta najväčšia “droga”. Najväčšie utrpenie pre mňa bolo vždy, keď pršalo. Vtedy som šiel doma zošalieť. Pamätám si, ako mi mama zaviazala na dvere nejaký kôš, aby som hral „basketbal”. Alebo som si hádzal loptičku o stenu a skúšal v obývačke nožničky a triafal som to do okna kde ako tlmenie veľmi dobre poslúžila záclona.
Prvý kontrakt Marián podpísal vo svojich 18-tich rokoch a nastúpil do MFK Ružomberok kde pôsobil od roku 2001 až do roku 2004. Futbal sa tak stal jeho každodennou súčasťou na plný úväzok.
Zo srandy vravím, že láska k futbalu prestala, keď som podpísal prvý kontrakt. Od tej chvíle to bola viac – menej práca ako každá iná. Samozrejme, že futbal som miloval aj vtedy, no už tak nejako inak.
Slovenský futbalista Marián Had si počas svojej futbalovej kariéry preskákal toho veľa. V Lige majstrov bránil Cristiana Ronalda, hrával v reprezentácii a v slávnych zahraničných kluboch. Dnes Marián oblieka dres OFK Branč, kt. pôsobí v 7. Lige. Aké emócie v ňom prebiehali, keď prišli všetky tieto ponuky? Váhal niekedy nad svojím rozhodnutím alebo ho oľutoval?
Keď prišli prvé ponuky tak samozrejme som niekedy váhal či tam ísť, či skôr počkať. Vo futbale nikdy neviete čo bude o pár dní, niekedy o pár hodín, keď je prestupové obdobie. Všade kde som pôsobil som bol viac menej spokojný až na pár výnimiek. Ale to skôr prikladám ľuďom, ktorí to človeku niekedy vedia znepríjemniť. Pravdaže tak ako ja, tak asi každý jeden hráč po kariére si povie, že vtedy som to mohol urobiť takto, radšej som mohol ísť tam alebo inam ale to je normálna súčasť vývoja futbalistu. Neľutujem absolútne nič. Zmenil by som možno pár rozhodnutí ale v konečnom dôsledku som veľmi spokojný ako to bolo. Všetko je tak, ako má byť.
Marián najviac spomína na svoje pôsobenie vtedy ešte v 1.FC Brno, kam vôbec nechcel ísť a bol doslova nútený tam prestúpiť, no v konečnom dôsledku na tento rok spomína ako na jeden z najkrajších v kariére.
Darilo sa mi, futbalovo mi to šlo, užíval som si každý jeden tréning a zápas. Človek by mal v živote aj vo futbale spomínať na chvíle kde ten futbalový život bol super, kde sa mu darilo. Ale veľmi rád spomínam na všetky kluby kde som pôsobil. Niekde to bolo lepšie, niekde nie ale bola to aj tak úžasná futbalová cesta. Ako čas plynie, tak som šťastný a hrdý na seba za aké kluby som hral a čo som vo futbale dokázal. Lebo nie každý má v živote možnosť hrať za také kluby a s takými spoluhráčmi akých som mal ja.
S odstupom času si človek uvedomí, čo mu jednotlivé situácie v športe dali a ako veľa ho naučili. Čo pre Mariána znamená futbal a aký by bol jeho alternatívny život, keby nebol futbalistom?
Futbal pre mňa už teraz po konci kariéry znamenal veľa a dal mi úžasne spomienky, priateľov, kontakty na úžasných ľudí. Naučí vás pracovať pre tím a nevzdávať sa. A čo by som robil, ak by som nebol futbalistom? Ja len dúfam, že nie to čo som vyštudoval. 🙂
Každý vrcholový športovec, no aj bežný človek nám dá za pravdu, že v živote nás stretá mnoho pádov i vzostupov. Ako sa nimi vyrovnávajú futbalisti, od ktorých sa mnoho očakáva?
S prehrami vo futbale človek musí rátať a každý sa musí s nimi po svojom vysporiadať. Niekedy po zápasoch človek nemá chuť povedať nič, niekedy zase vystupuje veľmi emotívne. Zažil som situácie, keď bolo po prehratom zápase v kabíne absolútne ticho ale takisto zažil som situácie, keď lietali po prehratom zápase masérske stoly.
Marián je veľmi sympatický a milý človek plný pozitívnej energie, ktorý vo svojej kariére odviedol skutočne obdivuhodný kus práce. Riadi sa aj nejakým životným mottom?
Motto som nikdy nemal, nastupoval som na zápas s tým, že odohrám čo najlepší zápas a aby ma to bavilo. Niekedy sa to podarilo viac, niekedy menej ale na každý zápas človek nastúpil s tým, že chce odovzdať len to najlepšie.
